.... naivné snenie Я® ©

Padajú ľadové krúpy do priestoru a času v slaných mesačných hodinách. Tik – tak , tik – tak .... Rich – tik – tak , rich – tik – tak . Zmrznutých modravých zrniečkach padá do poloplna priestoru čašu, keď zatrúbia rohy Jerichovej trúby.... Budiace zvony sa rozzvonili, roztopí sa delo(–)ha ! Nastanú pôrodu času. Rich – tik – tak-tika-jú šičky. Prišívajú ich maličké slané ručičky. Ťap – ťap ukázali novú trasu a tikanie je prvá domáca úloha. Hodinky sa na vlastné nožičky postavili. Šup sem – šup tam, smer, poloha, čas. Ešte pulzujú strieborné srdcia, raz sa vo švoch život praská, inokedy, z času na čas, niektoré.... k srdcu srdce sa zlomí, praskne. a slza za slzou v hodinkách kvapká. Kvap – kvap – do duše, tela. Smútku výloha. A parný valec po múkovej ceste tlačí na okrúhlu stenu oblohy. Veľké, gumené farby kreslia roztečenú dúhu krútiaceho života kruhu. Na stene opretej plastelínovej nebeskej trávy modliaca sa ruženec hviezdnej dráhu A na čiernu dieru kľačí. Geometria kozmických telies uhlomer rieši správne, teplota, tlak, rosný bod hneď, alebo nikdy .... o zdroji odpovedí a otázok je skrytý. V rysovacom pantografe drží na stene oblohy drôt, áááá ... ostré pastelky na krivítko kreslia krásne. Na hodinách leží guma. Čaká posledná na koniec